EIA v súčasných legislatívnych podmienkach SR: Proces, ktorým musí prejsť váš zámer

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie – EIA, na Slovensku upravuje zákon č. 24/2006 Z. z., ktorý stanovuje jasné pravidlá pre posudzovanie projektov aj strategických dokumentov ešte pred ich schválením alebo povolením. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa environmentálne aspekty zohľadňovali už v prípravnej fáze zámeru, nie až v momente, keď je projekt prakticky rozhodnutý. EIA zákon zároveň určuje, kto v procese vystupuje, aké má právomoci a aké práva a povinnosti majú jednotliví účastníci – od investora až po verejnosť.
Chcete vyrábať vlastnú kozmetickú značku?

EIA a činnosti

EIA sa nevzťahuje na všetky situácie bez výnimky. Z procesu sú vyňaté najmä projekty súvisiace s obranou štátu alebo mimoriadnymi udalosťami, kde by posudzovanie mohlo znemožniť rýchlu reakciu. Naopak, zákon sa štandardne uplatňuje na široké spektrum zámerov – od výstavby a infraštruktúry až po zásahy do krajiny, ktoré menia fyzický charakter územia.

To, ktoré zámery EIA podliehajú, určuje príloha č. 8 EIA zákona, ktorá presne vymedzuje jednotlivé kategórie činností spolu s hraničnými hodnotami. V praxi to znamená, že rozhodujú nielen typ projektu, ale aj jeho rozsah. Napríklad v energetike podliehajú posudzovaniu už zariadenia na energetické využitie s výkonom od 50 MW. Vo vodnom hospodárstve zákon pracuje s presnými hranicami – napríklad priehrady, nádrže či hate podliehajú EIA už pri výške hrádze od 8 m, objeme zadržanej vody od 1 mil. m³ alebo rozlohe od 100 ha, pričom aj menšie projekty (od 3 m výšky hrádze, 0,5 mil. m³ alebo 5 ha) vstupujú minimálne do zisťovacieho konania.

V oblasti developmentu pri obytných súboroch alebo polyfunkčných projektoch je hranica pre povinné posudzovanie nastavená od 10 000 m² záberu celkovej plochy pri príprave územia na výstavbu, pri stavbách alebo súboroch stavieb od 10 000 m² hrubej podlažnej plochy v zastavanom území alebo od 1 000 m² mimo zastavaného územia, prípadne pri parkovacích plochách od 200 stojísk. To v praxi znamená, že väčšie rezidenčné projekty v mestách EIA spravidla neobídu.

Zaujímavé sú aj limity v poľnohospodárstve – napríklad veľkochovy hospodárskych zvierat dosahujú hranice EIA pri tisícoch kusov (od 2 000 ošípaných alebo od 40 000 sliepok, resp. 85 000 brojlerov). Práve tieto konkrétne prahové hodnoty rozhodujú o tom, či projekt vstúpi do zisťovacieho konania alebo priamo do plného procesu EIA. Viac o EIA farmy sme písali v jednom z našich blogov.

Účel EIA

Zmyslom EIA je včas identifikovať a vyhodnotiť všetky významné vplyvy projektu na životné prostredie. Nejde pritom len o prírodu v užšom zmysle slova. Posudzujú sa aj dopady na zdravie ľudí, kvalitu ovzdušia, vody a pôdy, klímu, biodiverzitu, krajinu, ale aj na majetok či kultúrne dedičstvo. „Súčasťou hodnotenia je aj porovnanie rôznych variantov riešenia vrátane tzv. nulového variantu, teda situácie, ak by sa projekt vôbec nerealizoval. Výsledkom má byť nielen pomenovanie rizík, ale aj návrh opatrení, ktoré dokážu negatívne vplyvy eliminovať alebo aspoň zmierniť,“ hovorí odborníčka Emília Fintová z Envirotree.

Z pohľadu investora je kľúčové pochopiť, že EIA nie je samostatné povoľovacie konanie, ale odborný podklad pre následné rozhodovanie. Bez jeho absolvovania – ak je vyžadované – nie je možné projekt posunúť do ďalších povoľovacích procesov. EIA tak predstavuje dôležitý medzikrok medzi návrhom projektu a jeho reálnou realizáciou.

Do procesu vstupuje viacero aktérov. Kľúčovú úlohu zohráva príslušný orgán štátnej správy, najčastejšie ministerstvo alebo okresný úrad, ktorý celý proces riadi a vyhodnocuje. Dôležitú úlohu majú aj dotknuté orgány a obce, ktorých územia sa projekt týka. Významným prvkom je aj účasť verejnosti, ktorá má právo sa k zámeru vyjadriť a vstupovať do procesu, najmä ak ide o tzv. dotknutú verejnosť alebo environmentálne organizácie.

„Pre investora tak EIA predstavuje viac než len legislatívnu povinnosť. Je to nástroj, ktorý umožňuje včas odhaliť potenciálne konflikty, nastaviť projekt tak, aby bol environmentálne aj spoločensky akceptovateľný, a zároveň si pripraviť pevný základ pre úspešné povoľovacie konanie,“ objasňuje Emília Fintová.

Kedy zámer vstupuje do EIA procesu

Zákon rozlišuje medzi zámermi, ktoré musia ísť priamo do posudzovania vplyvov, a zámermi, pri ktorých sa najskôr rozhoduje v zisťovacom konaní. Rozhodujúce je najmä to, či je činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A alebo časti B. Činnosti v časti A predstavujú spravidla väčšie alebo environmentálne citlivejšie projekty, pri ktorých zákon počíta s povinným posudzovaním. Činnosti v časti B vstupujú najskôr do zisťovacieho konania, kde príslušný orgán posúdi, či môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a či bude potrebné plné EIA.

Pozor aj na zmeny už povolených projektov

EIA sa netýka len úplne nových zámerov. Zákon výslovne rieši aj zmeny činností, ktoré už boli posúdené, povolené, realizované alebo sú vo fáze realizácie. Ak zmena sama dosahuje zákonom stanovenú prahovú hodnotu, môže podliehať posudzovaniu. Ak ju nedosahuje, no môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, môže vstúpiť minimálne do zisťovacieho konania. Dôležité je aj pravidlo kumulácie: ak sa jedna činnosť mení postupne vo viacerých krokoch a jednotlivé zmeny samostatne limit nedosahujú, ale v súčte ho dosiahnu alebo prekročia, zákon ich posudzuje ako jednu činnosť.

Nie každá modernizácia znamená nové EIA

Zákon zároveň pamätá aj na situácie, ktoré nemajú byť zbytočne zaťažované zisťovacím konaním. Ak ide napríklad o obnovu alebo modernizáciu bez zmeny kapacitných parametrov a bez rozšírenia činnosti, spravidla nejde o predmet zisťovacieho konania. Rovnako sa osobitne vníma zavádzanie najlepšej dostupnej techniky, ak jej jediným výsledkom je zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie a nedochádza k navýšeniu kapacít. „Pre investora je to dôležité najmä pri rekonštrukciách, technologických úpravách alebo ekologizácii prevádzok,“ spresňuje Emília Fintová.

Zisťovacie konanie ako prvý filter

Zisťovacie konanie je v praxi rozhodujúci moment. Navrhovateľ predkladá zámer alebo oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a príslušný orgán následne rozhoduje, či projekt bude alebo nebude predmetom plného posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak orgán rozhodne, že posudzovanie nie je potrebné, právoplatné záväzné stanovisko umožňuje investorovi pokračovať do povoľovacieho konania. Ak rozhodne opačne, projekt vstupuje do plného, „veľkého“ EIA a súčasťou stanoviska je aj určený rozsah hodnotenia.

Proces sa začína tým, že navrhovateľ predloží príslušnému orgánu zámer alebo pri zmene už existujúcej činnosti oznámenie o zmene navrhovanej činnosti. Dokumentácia sa podáva písomne aj elektronicky. Ak nemá zákonom požadované náležitosti, príslušný orgán ju do 7 pracovných dní vráti na doplnenie.

Po doručení úplného zámeru alebo oznámenia ho príslušný orgán do 20 dní zašle povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci. Zároveň dokument zverejní v centrálnom informačnom systéme a obec ho musí zverejniť spôsobom v mieste obvyklým najmenej na 21 dní.

Nasleduje fáza stanovísk. Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutá obec majú 21 dní na doručenie písomného stanoviska. V ňom sa vyjadrujú, či má byť zámer predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak stanovisko v lehote nedoručia, považuje sa za súhlasné.

Potom sa uskutoční ústne pojednávanie, ktoré musí prebehnúť najneskôr do 10 dní od uplynutia lehoty na doručenie stanovísk. Na pojednávaní sa prerokuje zámer alebo oznámenie o zmene, doručené stanoviská a odôvodnené požiadavky dotknutých subjektov.

„Výsledkom zisťovacieho konania je záväzné stanovisko. Príslušný orgán ho vydá do 15 dní od ústneho pojednávania, najneskôr však do 60 dní od doručenia zámeru alebo oznámenia. V zložitých prípadoch sa lehota môže predĺžiť na 90 dní. Záväzné stanovisko určí, či sa zámer bude alebo nebude ďalej posudzovať v plnom procese EIA,“ potvrdzuje odborníčka.

Účasť verejnosti na procese EIA

Jednou z najdôležitejších úloh EIA je informovať verejnosť o pripravovaných investičných projektoch a zámeroch investorov na Slovensku. V jednom čase sa pritom na celom území SR evidujú desiatky až viac ako 100 prebiehajúcich EIA konaní. EIA proces preto účasť verejnosti umožňuje. Príslušný orgán zverejňuje dokumenty v centrálnom informačnom systéme a verejnosť má možnosť reagovať na zámer, správu o hodnotení aj ďalšie podklady. Kľúčové je, že verejnosť sa môže zapojiť podaním odôvodneného písomného stanoviska, najmä k správe o hodnotení, a to do 30 dní od jej zverejnenia; zároveň sa môže vyjadriť aj na verejnom prerokovaní, ak sa koná. Podaním takéhoto stanoviska verejnosť nadobúda postavenie dotknutej verejnosti, ktorá tým môže získať postavenie účastníka konania a následne aj postavenie účastníka v povoľovacom konaní.

Správa o hodnotení ako jadro plného EIA

Ak projekt vstúpi do plného posudzovania, kľúčovým dokumentom EIA je správa o hodnotení činnosti. V nej sa identifikujú, opisujú a hodnotia významné priame aj nepriame vplyvy projektu na obyvateľstvo a zdravie ľudí, biodiverzitu, pôdu, vodu, ovzdušie, klímu, krajinu, hmotný majetok aj kultúrne dedičstvo. Nehodnotí sa teda len samotná stavba alebo technológia, ale aj jej širšie pôsobenie v území. Správa musí rešpektovať určený rozsah hodnotenia a často si vyžaduje odborné štúdie alebo posudky od kvalifikovaných osôb. Príslušný orgán overí úplnosť správy najneskôr do 30 dní od jej doručenia.

Úplnú správu príslušný orgán zverejní v centrálnom informačnom systéme a zašle ju dotknutým subjektom. Dotknutá obec ju zverejní najmenej na 30 dní. Orgány, obec aj verejnosť môžu doručiť písomné stanoviská najneskôr do 30 dní. Ak stanovisko nepríde, považuje sa za súhlasné.

Následne sa vypracuje odborný posudok, ktorý pripravuje odborne spôsobilá osoba určená príslušným orgánom, pričom nesmie ísť o osobu, ktorá sa podieľala na príprave zámeru alebo správy o hodnotení. Posudok preveruje úplnosť správy, stanoviská, použité metódy, varianty, navrhnuté opatrenia a celkové vyhodnotenie vplyvov. Spracovateľ ho vypracuje spravidla do 30 dní od doručenia posledného podkladu, v odôvodnených prípadoch sa lehota môže predĺžiť. Práve odborný posudok je následne jedným z hlavných podkladov pre vydanie záverečného stanoviska.

Výsledkom plného posudzovania je záverečné stanovisko. Príslušný orgán ho vydá do 60 dní od doručenia odborného posudku, najneskôr však do 6 mesiacov od doručenia správy o hodnotení. V stanovisku uvedie, či s realizáciou zámeru súhlasí, alebo nesúhlasí, za akých podmienok, a pri líniových stavbách aj v ktorom variante.

Právoplatné súhlasné záverečné stanovisko umožňuje navrhovateľovi podať návrh na začatie povoľovacieho konania. Povoľujúci orgán však musí rešpektovať podmienky EIA. Ak návrh v povoľovacom konaní nie je v súlade so záväzným stanoviskom alebo záverečným stanoviskom, konanie sa môže prerušiť alebo zastaviť. Pri realizácii projektu musí investor následne dodržiavať podmienky počas celej prípravy, výstavby, prevádzky aj ukončenia činnosti.

Dokumentácia, odborný posudok aj kompletný proces EIA vrátane komunikácie s úradmi

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť vypracovaním kompletnej dokumentácie k EIA procesu? Neváhajte nás kontaktovať.

Potrebujete pomôcť s EIA, prípadne inou enviro témou?