PPWR a obaly kozmetických výrobkov: Čo musí firma posudzovať a za čo zodpovedá
PPWR prináša pre kozmetický sektor nové požiadavky na primárne aj sekundárne obaly – od flakónov, túb a téglikov až po uzávery, pumpičky, etikety či kartónové krabičky. Kozmetické obaly pritom patria medzi tzv. obaly citlivé na kontakt, teda obaly určené na použitie pri výrobkoch, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia. Do roku 2030 sa postupne sprísnia požiadavky na recyklovateľnosť, recyklovaný obsah, minimalizáciu obalov či ich označovanie. Čo však musíte ako výrobca alebo značka kozmetických výrobkov riešiť už dnes?

PPWR mení pravidlá pre kozmetické obaly
Nariadenie (EÚ) 2025/40, tzv. PPWR, nahradilo smernicu 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov. Kým smernica vyžadovala transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov, PPWR je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch a harmonizuje základné požiadavky na obaly v rámci vnútorného trhu EÚ.
Výrazná zmena sa týka práve označovania. PPWR zavádza harmonizované označenie materiálového zloženia obalov založené na piktogramoch, ktoré sa bude používať v celej EÚ. Členské štáty nebudú môcť popri tomto systéme zavádzať vlastné povinné označenia na triedenie obalov. Pre kozmetické firmy to znamená, že pri uvádzaní výrobkov na trhy viacerých členských štátov sa budú pri týchto oblastiach postupne uplatňovať jednotné pravidlá EÚ namiesto rozdielnych národných požiadaviek.
Ktoré časti kozmetického výrobku sú obalom?
Pri kozmetických výrobkoch nestačí posudzovať iba nádobu, v ktorej sa nachádza samotná kozmetická hmota. Podľa článku 3 ods. 1 bodu 1 nariadenia sa za obal považuje predmet určený na uchovávanie alebo ochranu výrobku, manipuláciu s ním, jeho dodanie alebo prezentáciu. Obalom môže byť aj komponent alebo pomocný prvok, ktorý je do obalu začlenený alebo je k výrobku pripojený a plní funkciu obalu.
V praxi preto môže obal kozmetického výrobku pozostávať z viacerých častí. Príloha I výslovne uvádza ako obal napríklad krabičku používanú na tubu zubnej pasty. Za obal sa považuje aj „kefka riasenky, ktorá tvorí časť uzáveru nádobky“. Nejde teda iba o samotnú nádobku s riasenkou – súčasťou obalu je podľa nariadenia aj aplikátor, ak je začlenený do jej uzáveru. Medzi obaly patria aj štítky zavesené priamo na výrobku alebo k nemu upevnené a samolepiace etikety prilepené na inú obalovú položku.
Kedy predmet nie je obalom?
Naopak, nie každý predmet pripojený k výrobku je automaticky obalom – musí spĺňať funkciu obalu podľa článku 3 PPWR. Príloha I napríklad výslovne uvádza, že RFID štítok, teda elektronický štítok využívajúci rádiofrekvenčnú identifikáciu napríklad na sledovanie alebo identifikáciu výrobku, obalom nie je.
Hranica medzi obalom a predmetom, ktorý obalom nie je, sa určuje podľa jeho funkcie a plánovaného použitia. Predmet, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výrobku a je potrebný na jeho vlastné používanie, sa za obal nepovažuje iba preto, že výrobok zároveň obsahuje či chráni. Rovnako sa za obaly nepovažujú predmety, ktoré slúžia výlučne na zabezpečenie výrobného procesu. Komisia to uvádza pri lepiacich fóliách používaných počas výroby: ak zostávajú na polotovare iba preto, aby umožnili ďalšie spracovanie alebo montáž, nejde o obal.
Ako sa pri posudzovaní zohľadňuje účel predmetu, ukazuje aj príklad Komisie mimo kozmetického sektora. Prázdny pohár predávaný spotrebiteľovi na súkromné použitie nie je obalom. Ak však rovnaký pohár hospodársky subjekt na mieste predaja naplní výrobkom, stáva sa servisným obalom. Rozhodujúci teda nie je samotný predmet, ale funkcia, na ktorú je v konkrétnej situácii určený.
Pojem obal citlivý na kontakt
Pri kozmetických výrobkoch je zároveň podstatný pojem „obal citlivý na kontakt“. PPWR ním označuje obal, ktorý je určený na použitie pri výrobkoch patriacich do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov vymenovaných v nariadení, medzi ktoré patria aj kozmetické výrobky. Rozhodujúce je teda určenie obalu na použitie pri takomto výrobku.
Pojem „citlivý na kontakt“ pritom neznamená, že obal musí byť nevyhnutne v priamom fyzickom kontakte s kozmetickou hmotou. Ide o osobitnú právnu kategóriu obalov, pri ktorých PPWR zohľadňuje povahu baleného výrobku a požiadavky právnych predpisov vzťahujúcich sa na jeho bezpečnosť. Toto zaradenie je pri kozmetike dôležité napríklad preto, že PPWR stanovuje pre plastové obaly citlivé na kontakt osobitné kritériá na minimálny podiel recyklovaného obsahu.
Čo všetko treba pri kozmetickom obale posudzovať?
Pri kozmetickom výrobku treba posudzovať celý obalový systém vrátane jeho jednotlivých komponentov. Pri 30 ml pleťovom sére predávanom cez e-shop môže ísť o flakón, pumpičku alebo pipetu, uzáver, tesnenie, etiketu a kartónovú škatuľku. Dôležité je aj materiálové zloženie jednotlivých častí, napríklad sklo, plasty, kovové pružiny či elastomérové tesnenia. Technická dokumentácia má podľa Prílohy VII obsahovať aj opis obalu, jeho plánované použitie, výrobné výkresy a materiály jednotlivých komponentov.
PPWR zároveň rozlišuje viac úrovní obalov. Obal, v ktorom sa výrobok ponúka koncovému používateľovi, je spotrebiteľský obal. Obal združujúci viac predajných jednotiek môže byť skupinovým obalom a obal používaný pri manipulácii a preprave je prepravným obalom. Krabica, v ktorej e-shop odošle sérum zákazníkovi, patrí medzi obaly v elektronickom obchode.
Pri e-commerce balení sa posudzuje aj prázdny priestor. Papierová výplň, vzduchové vankúšiky, bublinková fólia, pena či polystyrén sa pri jeho výpočte považujú za prázdny priestor. Pre skupinové, prepravné a e-commerce obaly stanovuje PPWR maximálny pomer prázdneho priestoru 50 % od 1. januára 2030 alebo od troch rokov po nadobudnutí účinnosti príslušných vykonávacích aktov, podľa toho, čo nastane neskôr.
Zodpovedná osoba za kozmetiku a zhotoviteľ obalu nie je to isté
Nariadenie (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch určuje „zodpovednú osobu“, ktorá zabezpečuje súlad kozmetického výrobku s kozmetickou legislatívou. PPWR však samostatne určuje „zhotoviteľa“ obalu alebo baleného výrobku. Tým môže byť podľa článku 3 ods. 1 bodu 13 aj firma, ktorá si dá obal alebo balený výrobok vyrobiť pod vlastným menom či ochrannou známkou.
Ak si teda slovenská značka nechá externe vyrobiť krém aj jeho obal a výrobok predáva pod vlastnou značkou, môže byť zhotoviteľom podľa PPWR práve ona, nie fyzický výrobca obalu. V takom prípade zodpovedá za súlad obalu s PPWR, technickú dokumentáciu a EÚ vyhlásenie o zhode.
Ako prebieha posudzovanie zhody obalu?
PPWR stanovuje, že zhotoviteľ musí pri obale vykonať posúdenie zhody a na vlastnú zodpovednosť potvrdiť, že spĺňa požiadavky nariadenia, ktoré sa naň vzťahujú. V praxi to znamená vypracovať technickú dokumentáciu s opisom obalu a jeho použitia, materiálmi jednotlivých komponentov, výkresmi, použitými normami alebo technickými špecifikáciami, výsledkami potrebných posúdení a protokolmi o skúškach. Zhotoviteľ zároveň zabezpečuje, aby vyrábaný obal zodpovedal tejto dokumentácii, a pre každý druh obalu vydáva písomné EÚ vyhlásenie o zhode. Dokumentáciu a vyhlásenie uchováva päť rokov pri jednorazových a desať rokov pri opakovane použiteľných obaloch.
Ak ako firma riešite tento proces prvýkrát alebo si chcete overiť, že všetko bude v súlade s legislatívou, môžete sa obrátiť na odborníkov. V Envirotree vám vypracujeme potrebnú technickú dokumentáciu a EÚ vyhlásenie o zhode.
Čo musia kozmetické firmy splniť a dokedy?
Preukázať zhodu obalu – od 12. augusta 2026.
Zhotoviteľ môže uvádzať na trh iba obaly, ktoré spĺňajú uplatniteľné požiadavky článkov 5 až 12. Pred uvedením na trh zabezpečí posúdenie zhody, technickú dokumentáciu a EÚ vyhlásenie o zhode.
Získať potrebné podklady od dodávateľov – od 12. augusta 2026.
Dodávatelia obalov a obalových materiálov musia zhotoviteľovi poskytnúť informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody. Pri obaloch citlivých na kontakt sa podľa potreby poskytujú aj podklady vyžadované ďalšími právnymi predpismi EÚ.
Identifikovať obal a zhotoviteľa – od 12. augusta 2026.
Obal musí mať typové číslo, číslo šarže, sériové číslo alebo iný identifikačný prvok. Zhotoviteľ uvádza aj svoje meno alebo obchodné meno či ochrannú známku a kontaktnú adresu.
Kontrolovať zmeny obalu – od 12. augusta 2026 priebežne.
Zmeny dizajnu, vlastností obalu alebo technických špecifikácií treba zohľadniť pri zachovaní zhody. Ak môžu zhodu narušiť, musí sa vykonať nové posúdenie.
Distribútor musí preveriť splnenie svojich kontrolných povinností – od 12. augusta 2026.
Pred sprístupnením obalu na trhu overuje okrem iného registráciu výrobcu na účely rozšírenej zodpovednosti výrobcu, príslušné označenie a identifikačné údaje zhotoviteľa a dovozcu.
Zabezpečiť recyklovateľnosť obalu – od 12. augusta 2026.
Všetky obaly uvádzané na trh musia byť recyklovateľné. Konkrétne harmonizované kritériá dizajnu na recykláciu sa začnú uplatňovať od 1. januára 2030 alebo 24 mesiacov od účinnosti príslušného delegovaného aktu, podľa toho, čo nastane neskôr.
Plniť rozšírenú zodpovednosť výrobcu na Slovensku.
Výrobcovia obalov naďalej plnia registračné, evidenčné, ohlasovacie a finančné povinnosti podľa slovenského systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu (EPR).
Používať harmonizované označenie materiálového zloženia – od 12. augusta 2028.
Dodržať minimálny recyklovaný obsah plastových obalov – od roku 2030.
Pri plastových obaloch citlivých na kontakt ide o najmenej 30 % pri PET a 10 % pri ostatných plastoch.
Minimalizovať hmotnosť a objem obalu – od 1. januára 2030.
Dodržať maximálne 50 % prázdneho priestoru – od roku 2030.
Týka sa subjektov plniacich skupinové, prepravné a e-commerce obaly.
Prestať používať jednorazové obaly v sektore ubytovania – od 1. januára 2030.
V ubytovacích zariadeniach sa zakážu jednorazové obaly kozmetických, hygienických a toaletných výrobkov určené výlučne pre jednu rezerváciu a odhadzované pred príchodom ďalšieho hosťa. PPWR výslovne uvádza napríklad fľaštičky na šampón, krémy na ruky a telové mlieka či vrecúška na mydlá.
Zaujala vás téma? Potrebujete vypracovať EÚ vyhlásenie o zhode ku kozmetickým výrobkom? Neváhajte nás kontaktovať.
Možno vás zaujme aj téma: Od 12. augusta 2026 platí PPWR: Aké nové povinnosti prináša a koho presne sa týka?