EÚ chce obnoviť prírodu! Prijala nový zákon, aj smernicu o environmentálnej kriminalite

Nielen v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa odpadového hospodárstva firiem a členských krajín chce Európska únia napĺňať ciele Európskej zelenej dohody. V pondelok 17. júna schválili ministri životného prostredia EÚ nariadenie o obnove prírody, Nature Restoration Law.
Image

Ide doslova o prelomový moment, nakoľko sa jedná o historicky prvý zákon svojho druhu, ktorý je jedným z opatrení Európskej zelenej dohody a zároveň kľúčovým pre stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity. Obnova degradovaných ekosystémov, kde viac ako 80 % biotopov je v alarmujúcom stave, pomôže zachytávať a ukladať uhlík a predchádzať prírodným katastrofám. Konkrétne ciele nového zákona predstavujú obnovu najmenej 20 percent pevninských aj morských oblastí európskeho kontinentu, a to do roku 2030, pričom všetky ekosystémy, ktoré to potrebujú, majú byť postupne obnovené do roku 2050. Obnova sa bude týkať biotopov, ako sú lesy, mokrade, trávne porasty, rieky a jazerá, či mestské ekosystémy. Dôraz je kladený aj na opeľujúci hmyz a rast jeho populácií. Výzvou bude aj obnova morských ekosystémov, ako sú dná zarastené morskou trávou či dná sedimentov, ktoré hrajú významnú úlohu aj z hľadiska zmiernenia zmeny klimatických podmienok. Pri poľnohospodárskych ekosystémoch bude potrebné zvyšovať nárast motýľov žijúcich na trávnatých porastoch či vtákov, zásob organického uhlíka v ornej pôde a podobne. Pracovať sa bude aj na prepojenosti riek a odstraňovaní prekážok v riečnych tokoch

Obnova sa bude týkať biotopov, ako sú lesy, mokrade, trávne porasty, rieky a jazerá, či mestské ekosystémy. Dôraz je kladený aj na opeľujúci hmyz a rast jeho populácií. Výzvou bude aj obnova morských ekosystémov, ako sú dná zarastené morskou trávou či dná sedimentov, ktoré hrajú významnú úlohu aj z hľadiska zmiernenia zmeny klimatických podmienok. Pri poľnohospodárskych ekosystémoch bude potrebné zvyšovať nárast motýľov žijúcich na trávnatých porastoch či vtákov, zásob organického uhlíka v ornej pôde a podobne. Pracovať sa bude aj na prepojenosti riek a odstraňovaní prekážok v riečnych tokoch tak, aby sa do roku 2030 obnovil voľne tečúci stav riek na 25 000 kilometroch.

K čomu zákon zaväzuje členské štáty?

Európska únia uvádza, že každé jedno investované euro do obnovy prírody prinesie v konečnom dôsledku výhody v hodnote 4 € až 38 €. Do dvoch rokov by mali členské krajiny predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, čo znamená do polovice roka 2026. „ Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov, IUCN, oceňuje rozhodnutie Rady EÚ o zákone na obnovu prírody. Bol to dôležitý a nevyhnutný krok smerom k zastaveniu degradácie ekosystémov a straty biodiverzity v Európe a zároveň k zvýšeniu odolnosti hospodárstva EÚ," povedal regionálny riaditeľ IUCN pre Európu Boris Erg, a dodal: "IUCN je odhodlaná nasadiť svoje vedomosti a odborné znalosti do členských štátov EÚ, aby zaviedli zákon do praxe v danom rozsahu a požadovaným tempom.“ Členské krajiny budú musieť rovnako monitorovať dosahovaný pokrok a podávať o ňom správy.

Príklady obnovy prírody z praxe

V praxi už niektoré krajiny projekty obnovy zahájili. Ako príklad môžeme uviesť obnovu írskych rašelinísk z roku 2017 s cieľom obnoviť 3000 hektárov vyvýšených rašelinísk v siedmych okresoch. Rašeliniská ukladajú množstvo uhlíka a sú jedinečným biotopom pre rastliny aj vtáky. Počas obnovy financovanej z EÚ sa upchali odtoky, zvýšila hladina vody a odstránili napadnuté stromy a kroviny, aby sa obnovili pôvodné hydrologické a ekologické podmienky. Dánska vláda zase spustila v roku 1987 obnovu rieky Skjem a okolitej pôdy. Rieku znova vykopali a umiestnili do prirodzenejšieho meandrujúceho koryta na približne 26 kilometroch a asi 2200 hektárov bolo premenených na močiare. Výsledky sa však dostavili, kvalita vody sa rýchlo zlepšila, vrátili sa voľne žijúce zvieratá a oblasť sa stala vyhľadávanou.

Poľnohospodári sú však sklamaní

Zákon prešiel v Rade EÚ naozaj len tesne, a to vďaka hlasu Rakúska a Slovenska, pričom za celkovo hlasovali krajiny, ktoré predstavujú 66,08 % obyvateľov EÚ a minimum bolo 65 %. Sklamaní sú však slovenskí aj európski poľnohospodári, ktorí sa voči pripravovaným zmenám ohradili niekoľkokrát, a to aj protestom v Štrasburgu minulý rok. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) hodnotí zákon podľa europske.noviny.sk ako nekoncepčný a s nedostatkami, pričom starosti im robí najmä otázka úhora a celkového financovania pripravovaných opatrení.

Nová smernica EÚ o environmentálnej kriminalite

V máji 2024 vstúpila do platnosti aj nová smernica EÚ týkajúca sa environmentálnej kriminality (Environmental Crime Directive), ktorá definuje a aktualizuje zoznam trestných činov proti životnému prostrediu. Členské štáty tak budú musieť zabezpečiť a implementovať, aby sa porušenie definovaných povinností voči životnému prostrediu stalo vo vnútroštátnej legislatíve trestným činom. „Tento prelomový zákon je prvý svojho druhu. Zabezpečí, aby sa najzávažnejšie porušenia environmentálnych pravidiel považovali za trestné činy a aby sa uznala kľúčová úloha ochrancov životného prostredia. Zároveň poskytne orgánom presadzovania práva a súdnictvu nástroje na účinný boj proti trestným činom proti životnému prostrediu v celej Únii," hovorí komisár EÚ pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius.

Vzniklo tak niekoľko nových kategórií trestných činov, napríklad nezákonná recyklácia lodí, nezákonný odber vody, závažné porušenie právnych predpisov EÚ o chemikáliách a ortuti, zaobchádzania s fluórovanými skleníkovými plynmi či porušenie predpisov o invazívnych cudzích druhoch. Pokiaľ niektorý z trestných činov bude viesť k podstatnému poškodeniu alebo znečisteniu životného prostredia, budú členské štáty povinné sprísniť tresty. Smernica tiež definuje druhy a úroveň sankcií pre fyzické a právnické osoby, čo je obrovský krok vpred a pomôže pri ochrane životného prostredia. "Environmentálne záväzky sú navrhnuté tak, aby chránili citlivé a krehké ekosystémy, na ktoré sa spoliehame, aby sme prežili. Tí, ktorí tieto povinnosti porušujú, ohrozujú naše zdravie a životné prostredie,“ hovorí podpredsedníčka Komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová a dodáva: „Tieto nové pravidlá sú významným krokom vpred na zabezpečenie primeranej zodpovednosti za trestné činy proti životnému prostrediu."

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť, či priamo zabezpečiť legislatívne správne odpadové hospodárstvo firmy, či likvidáciu chemikálií a azbestu podľa zákona? Neváhajte nás kontaktovať.

Potrebujete poradiť s odpadovým hospodárstvom firmy či ďalšou legislatívou týkajúcou sa životného prostredia? Neváhajte nás kontaktovať, radi vám pomôžeme.