Havarijný plán na ochranu vôd musí schváliť SIŽP: Čo hovorí legislatíva a kedy je povinný?

V súčasnosti sa v Európe nachádza viac ako 12 000 priemyselných zariadení a areálov. Preto sú regulované pravidlá, ktoré predchádzajú vážnym haváriám a minimalizujú ich škodlivé vplyvy kľúčovým faktorom k ich znižovaniu. Prvá hrozivá havária, ktorá následne podnietila reguláciu v oblasti nebezpečenstva závažných havárií pri manipulácii s chemikáliami a nebezpečnými látkami sa stala ešte v roku 1976. Išlo o explóziu chemickej továrne v talianskom meste Seveso, ktorá následne vystavila obyvateľov vysokým hladinám dioxínu. Ten je známy ako ľudský karcinogén a silný endokrinný disruptor. V roku 1985 tak bola prijatá smernica Seveso 82/501/EHS, ktorá zaviedla súbor preventívnych opatrení a oznámení s cieľom znížiť riziko hroziace z činností, ktoré súvisia s nebezpečnými látkami a chemikáliami.

Vzhľadom na veľmi vysokú mieru industrializácie v Európskej únii prispela smernica Seveso v nasledujúcich rokoch úspešne k dosiahnutiu nízkej frekvencie závažných havárií. Smernica sa s ďalšími haváriami a incidentmi dopĺňala a je vzorom pre právne predpisy v mnohých krajinách na celom svete. V roku 2012 bola prijatá v súčasnosti platná smernica Seveso III (2012/18/EÚ), ktorá okrem iného zohľadnila zmeny v právnych predpisoch Únie o klasifikácii chemikálií a rozšírené práva občanov na prístup k informáciám. Rozsah jej pôsobnosti zahŕňa odvetvia ako chemický a petrochemický priemysel, veľkoobchod, skladovanie palív a podobne.

Smernica EÚ Seveso III má výsledky

Zdá sa, že zavedenie regulácie a opatrení pre predchádzanie závažných havárií, čo zahŕňa aj povinne vypracovaný havarijný plán, je v Európe pomerne úspešné. Európska komisia pred troma rokmi zverejnila správu o implementácii a účinnosti smernice 2012/18/EÚ o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (Seveso III). Správa ukazuje, že v rokoch 2015 až 2018 sa počet závažných priemyselných havárií v EÚ stabilizoval na nízkej úrovni – čo znamená približne 25 incidentov ročne na 12 000 podnikov.

Cieľom EÚ v tejto oblasti je najmä predchádzať závažným haváriám s nebezpečnými látkami, zabezpečiť primeranú pripravenosť a reakciu v prípade havárie, obmedziť následky nielen pre ľudské zdravie, ale aj pre životné prostredie, ako aj identifikovať poznatky získané z nehôd, aby sa predišlo podobnej situácii v budúcnosti. Európska smernica Seveso III zároveň ukladá členským štátom povinnosť, aby podniky, ktoré skladujú alebo používajú nebezpečné látky nad stanovený limit, mali vypracované havarijné plány ako prevenciu a reakciu na podobné krízové situácie.

Legislatívne požiadavky na havarijný plán v SR

Havarijný plán pre vodné hospodárstvo musí vypracovať každý podnik a prevádzkovateľ, ktorý zaobchádza v rámci výroby či inej činnosti s tuhými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 m³ alebo zaobchádza s tuhými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m3.

Havarijný plán, známy aj ako plán preventívnych opatrení, je tak kľúčovým dokumentom obsahujúcim komplexný súbor organizačných a technických opatrení, ktoré majú za cieľ zabrániť nekontrolovanému úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia. V prípade mimoriadnych udalostí, ktoré vedú k zhoršeniu kvality vôd, tento plán stanovuje presné kroky na zvládnutie situácie a zmiernenie jej negatívnych dopadov. Legislatívne požiadavky na havarijný plán v Slovenskej republike sú upravené viacerými zákonmi a vyhláškami, ktoré stanovujú povinnosti pre rôzne typy prevádzok, najmä Vodný zákon – č. 364/2004 Z.z. o vodách, zákon č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a vyhláška MŽ SR č. 200/2018 Z. z.

Vodný zákon ustanovuje povinnosť vypracovať havarijný plán na ochranu vôd pre prevádzky, ktoré môžu predstavovať riziko znečistenia povrchových a podzemných vôd. Havarijný plán musí obsahovať opatrenia na predchádzanie haváriám, ako aj kroky na minimalizáciu ich následkov a musí ho schváliť Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Tá rovnako schvaľuje aj aktualizovaný havarijný plán, ktorý treba predložiť každých 5 rokov alebo po každej významnej zmene v prevádzke.

Ako vypracovať havarijný plán pre firmu

Kroky na vypracovanie havarijného plánu pre firmu zahŕňajú v prvom rade analýzu a identifikáciu rizík, ktoré by mohli k havárii viesť – napríklad úniky nebezpečných látok, požiar, výbuch či znečistenie vody. Následne sa riziká zhodnotia a definujú sa preventívne opatrenia – napríklad zlepšenie technických zariadení, zvýšenie bezpečnosti procesov, školenia a podobne. Príprava reakčných opatrení predstavuje vypracovanie inštrukcií a postupov pre bežnú prevádzku, ktoré je potrebné vykonať v prípade havárie, ako sú okamžitá reakcia, evakuácia, izolácia oblasti, nasadenie techniky a personálu a podobne. Následne sa vypracuje komplexný havarijný plán, kde sa všetky tieto body zahrnú, vrátane určenia zodpovedných osôb. Havarijný plán tiež musí obsahovať kontaktné údaje na interné a externé pohotovostné tímy, zdravotníkov, a orgány verejnej správy. Dôležité sú aj plány priestorov, mapy, únikové cesty a umiestnenie ochranných prostriedkov. Takto vypracovaný havarijný plán je potrebné predložiť SIŽP na schválenie.

Keď chýba havarijný plán v praxi

Slovenská inšpekcia životného prostredia kontroluje dodržiavanie zákona a legislatívy aj s ohľadom na znečisťovanie prostredia priemyselnou a inou podnikateľskou činnosťou. Doteraz zrejme najvyššiu pokutu udelila slovenskej mliekarni, ktorá spôsobila mimoriadne zhoršenie vôd na rieke Slatina ešte v roku 2020, a to vo výške až 135 000 EUR. Spoločnosť vypúšťala nevyčistené odpadové vody kanalizáciou do povrchových vôd, na čo nemala povolenie a nemala ani inšpekciou schválený havarijný plán. „SIŽP za ostatné roky riešila znečistenie na rieke Slatina niekoľko krát a aj uložila viacero pokút, no stav sa nikdy zásadne nezmenil. Verím, že toto rozhodnutie prispeje k postupnému zlepšeniu situácie a ochrane vodného toku Slatina,“ uviedol vtedy generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo.

„Predchádzanie priemyselným haváriám je kľúčom k ochrane životov, zdravia a životného prostredia ľudí a je dôležitým záväzkom stanoveným v Európskej zelenej dohode a akčnom pláne nulového znečistenia,“ uviedol svojho času komisár pre životné prostredie, rybolov a oceány Virginijus Sinkevičius. „Implementácia troch generácií smerníc Seveso významne prispela k zníženiu počtu závažných priemyselných havárií. Každá nehoda je však o jednu nehodu príliš veľa. Chceme spojiť sily a posilniť spoluprácu s členskými štátmi s cieľom ďalej znižovať riziko priemyselných havárií,“ dodáva na záver.

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť, či priamo zabezpečiť vypracovanie komplexného havarijného plánu – plánu preventívnych opatrení? Neváhajte nás kontaktovať.

Možno vás zaujme aj téma: Registrácia kozmetických výrobkov v CPNP: Zákaz nových látok od EÚ!