Udržateľné odpadové hospodárstvo: Ako správne nakladať s nebezpečným odpadom, chemikáliami a azbestom

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky za rok 2023, ktorú vydalo Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia koncom roka 2024, poskytuje komplexné hodnotenie kvality životného prostredia v krajine. Dokument odhaľuje, že podobne ako produkcia komunálneho odpadu, pokleslo aj množstvo nebezpečného odpadu o približne 5 % v porovnaní s rokom 2022. Na druhej strane, celkové množstvo všetkých odpadov na Slovensku zaznamenalo výrazný nárast, čím nadviazalo na trend z roku 2022.

Pokles množstva nebezpečného odpadu je pozitívnym signálom, ktorý môže byť výsledkom efektívnejšieho nakladania s týmto typom odpadu, prísnejších regulácií alebo zlepšenia technologických procesov v priemysle.

V rámci jednotlivých odvetví hospodárstva vedie v produkcii nebezpečného odpadu priemyselný sektor, najmä chemický a strojársky priemysel. Regionálne analýzy ukazujú, že najvyššia produkcia nebezpečného odpadu je v Bratislavskom a Košickom kraji, čo koreluje s koncentráciou priemyselných podnikov v týchto oblastiach.

Nakladanie s nebezpečným odpadom u nás a v Európe

Produkcia nebezpečného odpadu v Európskej únii rastie už od roku 2004, pričom viac ako polovica z neho sa naďalej zneškodňuje. Podľa odborníkov sú však najvhodnejšími spôsobmi nakladania s nebezpečným odpadom materiálové zhodnotenie, teda recyklácia, a energetické zhodnotenie. Členské štáty EÚ by preto mali investovať do budovania zariadení, ktoré umožnia tieto spôsoby nakladania s odpadom.

Na Slovensku bol medzi rokmi 2022 a 2023 zaznamenaný pozitívny trend v podobe zvýšenia materiálového zhodnotenia (recyklácie) nebezpečného odpadu z 26,7 % na 31 % a zároveň poklesu skládkovania zo 7,9 % na 5,6 %. Od roku 2010 do roku 2023 došlo k výraznému zníženiu skládkovania nebezpečných odpadov z pôvodných 35 % na súčasných 5,6 %, čo predstavuje významný environmentálny pokrok.

Na druhej strane, negatívnym javom je medziročný nárast činností kategorizovaných ako „iné nakladanie“ (z 30,7 % na 35,1 %) a stále vysoký podiel „iného zneškodnenia“, ktoré v roku 2023 tvorilo viac ako štvrtinu z celkového nakladania s nebezpečnými odpadmi. Podľa Správy o stave životného prostredia tieto kategórie, ktorých význam vzrástol po legislatívnych zmenách v roku 2016, naznačujú zhoršenú transparentnosť v sledovaní tokov nebezpečných odpadov a predstavujú výzvu pre ďalšie zlepšovanie odpadového hospodárstva, v čom by mal pomôcť aj systém ISOH.

„Množstvo vytvoreného nebezpečného odpadu sa zvyšuje a EÚ musí tento problém riešiť. Najvhodnejšími spôsobmi nakladania s nebezpečným odpadom sú recyklácia a energetické zhodnotenie. Zneškodnenie by sa malo používať len ako posledná možnosť. V EÚ sa však stále zneškodňuje viac než 50 % nebezpečného odpadu,“ povedala Eva Lindström, členka EDA.

Čo patrí do kategórie nebezpečného odpadu?

Akýkoľvek odpad, ktorý má aspoň jednu z vlastností uvedených v prílohe č. 5 k zákonu o odpadoch (napr. toxicita, výbušnosť či infekčnosť) a ktorý je nebezpečný pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, sa považuje za nebezpečný odpad. Takýto odpad môže byť vo forme kvapalných aj pevných materiálov, pričom v Katalógu odpadov je označený písmenom „N“.

Kategorizácia nebezpečného odpadu sa riadi právnymi predpismi, najmä smernicou Európskej únie o odpadoch 2008/98/ES, ktorá stanovuje, že odpad sa považuje za nebezpečný, ak obsahuje látky alebo zložky, ktoré môžu byť toxické, horľavé, výbušné, infekčné alebo inak škodlivé. Tieto odpady sú rozdelené do rôznych kategórií podľa ich nebezpečných vlastností, pričom každá kategória sa označuje špecifickými kódmi. Príklady nebezpečného odpadu zahŕňajú chemikálie, pesticídy, batérie, azbest, zvyšky po chemických procesoch či rôzne priemyselné odpady, ktoré obsahujú toxické alebo nebezpečné látky.

K správnej kategorizácii nebezpečného odpadu je potrebné vykonať odborné posúdenie, ktoré sa zakladá na charakteristikách odpadu a jeho potenciálnom riziku pre zdravie a životné prostredie. V Európskej únii zohráva Rámcová smernica o odpade kľúčovú úlohu pri usmerňovaní spoločností a vlád v oblasti odpadového hospodárstva a recyklácie k udržateľným postupom nakladania s odpadom. Obsahuje osobitné ustanovenia pre nakladanie s nebezpečným odpadom vrátane prísnejších kontrol zberu, prepravy a spracovania.

Zákon o odpade definuje povinnosti

Na Slovensku nakladanie s nebezpečným odpadom definuje § 25 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Zákon napríklad zakazuje riediť a zmiešavať nebezpečné odpady navzájom, ako aj s nebezpečnými alebo inými materiálmi, ktoré nie sú odpadom. Tento zákaz však neplatí v prípade, že zmiešavanie je nevyhnutné na zvýšenie bezpečnosti počas zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu, je v súlade s najlepšími dostupnými technikami a neohrozuje ľudské zdravie a životné prostredie. Ak dôjde k zmiešaniu odpadov v rozpore so zákonom, príslušný orgán môže nariadiť ich oddelenie, ak je to technicky a ekonomicky možné.

Pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi sa musí zabezpečiť vhodný obal a označenie odpadu. Pôvodca odpadu je povinný zabezpečiť analýzu nebezpečných vlastností odpadu, ak je to potrebné na určenie podmienok jeho ďalšieho nakladania.

Povinnosťou prevádzkovateľov skládok nebezpečného odpadu je vypracovať a pravidelne aktualizovať havarijný plán na riešenie mimoriadnych udalostí a zabezpečiť informovanosť zamestnancov a verejnosti. Legislatívne požiadavky sa tiež týkajú odborných spôsobilostí pre podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi, kde je potrebné odborné vzdelanie a prax v tejto oblasti.

Azbest je globálnym problémom

Podľa BBC väčšina odpadu obsahujúceho azbest končí na skládkach. Hoci je používanie azbestu v asi 70 krajinách zakázané alebo prísne regulované pre jeho nebezpečné vlastnosti, jeho produkcia stále pokračuje.  Európska komisia odhaduje, že objem materiálov obsahujúcich azbest v EÚ pravdepodobne presahuje 100 miliónov ton.  Americký geologický prieskum uvádza, že v roku 2022 sa celosvetovo vyťažilo približne 1,3 milióna ton azbestu, pričom najväčšími producentmi boli Rusko a Kazachstan, nasledované Brazíliou a Čínou.

„Keď sa starnúce budovy začnú rozpadať, azbest musí byť odstránený. Na existujúcich skládkach však jednoducho nie je dostatok miesta,“ upozorňuje Yvonne Watermanová, právnička a prezidentka Európskeho azbestového fóra (EAF). "Ľudia zabúdajú, že odstránenie azbestu je v podstate len presun materiálu z bodu A do bodu B," dodáva Watermanová.

Na európskej úrovni sa v uznesení o azbeste, ktoré Európsky parlament schválil v roku 2021, uvádza, že "zneškodňovanie azbestového odpadu na skládkach nie je životaschopným dlhodobým riešením, pretože s odpadom sa budú musieť zaoberať budúce generácie". Namiesto toho bolo navrhované presadiť vývoj nákladovo efektívnych metód na deaktiváciu azbestových vlákien spôsobmi, ktoré by už nepredstavovali riziko pre verejné zdravie. Napriek tomu sa však Európska komisia rozhodla neprijať túto časť uznesenia v smernici o azbeste pri práci, ktorá nadobudla účinnosť koncom roka 2023.

Graham Gourt, vedúci britskej spoločnosti Thermal Recycling, ktorá sa špecializuje na denaturáciu azbestu, uvádza, že plnohodnotný spracovateľský závod by mohol ročne denaturovať až 30 000 ton azbestu.

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť, či zabezpečiť evidenciu odpadu a ohlásenie vzniku odpadu? Neváhajte nás kontaktovať.

Možno vás zaujme aj téma: Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním a ďalšie povinnosti už vo februári 2025