Používanie chemikálií PFAS v textíliách by sa podľa Európskej environmentálnej agentúry malo znížiť, aby sa zvýšila recyklovateľnosť
Recyklácia je v súčasnom európskom priestore jedným z kľúčových pojmov, ktorý pomáha v prvom rade znižovať množstvo odpadu, zabezpečovať efektívne odpadové hospodárstvo firiem, štátov a domácností a umožňuje opätovné využitie materiálov, ako aj transformáciu odpadu na zdroje energie. To všetko prispieva k ochrane prírodných zdrojov, znižuje potrebu ťažby a spracovania nových a nových surovín a pripravuje na prechod na klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo, ktoré je jedným z dlhodobých cieľov Európskej únie. Aj vďaka recyklačným technológiám sa znižujú emisie skleníkových plynov, a to v súvislosti s poklesom potreby energeticky náročnej výroby materiálov a produktov.
Úlohou EEA je zbierať, overovať a analyzovať množstvo cenných informácii o stave životného prostredia v Európe. Vďaka spoľahlivej sieti Eionet, ktorá združuje 32 členských krajín a 6 spolupracujúcich, dokáže agentúra s 295 zamestnancami efektívne analyzovať trendy a vytvárať podklady pre európsku politiku v oblasti životného prostredia a klímy. Analýzy aktívne prispievajú k prechodu EÚ na udržateľnosť a pomáhajú Európskej komisii pri vytváraní smerníc a právnych predpisov, ktoré sa týkajú životného prostredia.
„Povaha mnohých kríz, ktorým čelíme, znamená, že teraz, viac ako kedykoľvek predtým, sa musíme držať našich dlhodobých cieľov udržateľnosti a politických cieľov a zakotviť ich v oblasti životného prostredia a blahobytu do nových prioritných oblastí, ako je bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Ochrana životného prostredia a jeho obnova musia ísť ruka v ruke so spravodlivosťou a rovnosťou. Bez podpory občanov nemôžeme dosiahnuť to, aby bol tento posun k udržateľnosti úspešný,“ uviedla výkonná riaditeľka agentúry EEA Leena Ylä-Mononen.
Prečo sa používanie PFAS v textile rieši na európskej úrovni?
Obava z PFAS je naozaj veľká. Ide o tzv. večné chemikálie, ktoré sa už desaťročia používajú na výrobu textílií, odevov, kobercov, domácich potrieb a bytového textilu. Ich úlohou je zabezpečiť odolnosť voči vode, olejom, škvrnám, vyššiu trvanlivosť či tepelnú stabilitu. Znepokojivá je však ich schopnosť pretrvávať v životnom prostredí a živých organizmoch po veľmi dlhú dobu, ďalej vysoká mobilita - pohybujú sa naprieč životným prostredím a znečisťujú zdroje pitnej vody, potenciál transportu na veľké vzdialenosti od zdroja kontaminácie či bioakumulácia v rastlinách.
Predpokladá sa, že existuje asi 10 000 druhov týchto látok. A práve textilný priemysel, ktorý pokrýva 35 % celosvetového dopytu po PFAS, je jedným z najväčších zdrojov znečistenia životného prostredia týmito chemikáliami v Európe.
„Keď si predstavíme, že v roku 2020 jeden priemerný Európan spotreboval 14,8 kg textilu (6 kg oblečenia, 6,1 kg bytového textilu a 2,7 kg obuvi) ročne – značné množstvo PFAS sa dostáva do odpadu, a tým do životného prostredia,“ uvádza agentúra EEA.
Prítomnosť PFAS v textíliách teda predstavuje prekážku pre recykláciu a cestu smerom k obehovému hospodárstvu, pretože sa značne zvyšuje riziko kontaminácie a uvoľňovania chemikálií do životného prostredia, napríklad aj pri bežnom praní. Používanie PFAS nie je pritom pri väčšine textílií technickou nevyhnutnosťou – existujú totiž už aj iné alternatívy. „V prípade profesionálnych a technických textílií, u ktorých ešte alternatívy nie sú k dispozícii, napr. osobné ochranné prostriedky pre hasičov, zdravotnícke textílie alebo vysokovýkonné filtre, by sa mali zvážiť postupy triedeného zberu a likvidácie textilného odpadu,“ navrhuje EEA, pretože v súčasnosti sa väčšina tohto odpadu v EÚ spaľuje bez odborného oddelenia a nakladania s PFAS.
Dôsledky PFAS v textilných výrobkoch sa dajú eliminovať
Jesenný brífing EEA ponúkol prehľad podrobných informácií o obmedzovaní používania PFAS v rámci EÚ a vplyv tohto procesu na opätovné používanie a recykláciu textílií. Rozsiahla správa dopĺňa práce iných európskych agentúr vrátane Európskej chemickej agentúry (ECHA). Deklaruje sa tu, že škodlivé pôsobenie PFAS na zdravie obyvateľov a životné prostredie môže byť zmiernené týmito stratégiami:
-
hľadanie bezpečných a udržateľných alternatív PFAS v textíliách
-
sledovanie PFAS v textíliách pred a počas použitia
-
identifikácia, oddelenie a triedenie PFAS po použití alebo na konci životnosti
-
lepšie techniky spaľovania a zabránenie skládkovaniu
-
minimalizácia vplyvov mimo EÚ
Chcete, aby vaša firma smerovala k udržateľnosti?
EÚ napreduje smerom ku klimatickej neutralite
Podľa nedávno zverejnenej správy EEA celkové čisté emisie skleníkových plynov v Európskej únii klesli v roku 2023 o 8 %. Oproti úrovniam z roku 1990 je to pokles o celých 37 %. EÚ sa tak približuje k svojmu cieľu klimatickej neutrality. Tento obrovský pokles bol zapríčinený hlavne znižovaním využívania uhlia ako paliva a rastom obnoviteľných zdrojov energie. Agentúra EEA rovnako uviedla, že Európa znížila aj spotrebu energie. Pokiaľ teda štáty neskôr pristúpia aj k ďalším opatreniam ako sú pokročilé technológie recyklácie a spracovania odpadu, môžu byť výsledky ešte markantnejšie. Klimaticky neutrálna chce byť Únia v roku 2050.
„Ako odhalilo naše nedávne európske hodnotenie klimatických rizík, vplyv zmeny klímy sa zrýchľuje. Neostáva nám nič iné, ako posilniť odolnosť voči zmene klímy a znížiť emisie skleníkových plynov,“ uviedla výkonná riaditeľka agentúry Leena Ylä-Mononen. „Tohtoročná správa o trendoch a prognózach vyzýva na komplexné opatrenia vo všetkých odvetviach na dosiahnutie nášho spoločného cieľa vyrovnania emisií skleníkových plynov a odstraňovania uhlíka v priebehu nasledujúcich dvoch a pol desaťročí,“ dodáva.
Emisie skleníkových plynov sa za posledné dve desaťročia najviac znížili v odvetví energetiky – o polovicu, a o viac ako tretinu v priemysle.
ZAUJÍMAVOSŤ: Vedeli ste, že?
Iniciatíva Human Biomonitoring for Europe merala štyri najviac skúmané zlúčeniny - PFAS, PFOA, PFNA a PFHxS, v krvi tínedžerov z deviatich európskych krajín. Ukázalo sa, že dlhodobé vystavenie týmto látkam oslabuje imunitu, je spojené s narušením endokrinného systému a existuje podozrenie, že zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Štúdia trvala v rokoch 2014 až 2021, pričom sa zistilo prekročenie prípustnej hladiny týchto látok v krvi priemerne o 14,3 %. Najmenej mali chemikálie v krvi španielski tínedžeri (1,3 %), potom Slováci a Slovinci s hodnotami 7,5 % a naopak najhoršie na tom boli Francúzi (23,8 %) a Švédi (23 %).
Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť, či zabezpečiť niektorú z našich služieb? Neváhajte nás kontaktovať.
Možno vás zaujme aj téma: Certifikácia výrobkov zvyšuje konkurencieschopnosť na trhu. Prečo a kedy je povinná?